Navštívili sme pamätné miesta duklianskych bojov
Časť vojenskej histórie, ktorá bola napísaná na Dukle v roku 1944 vojskami oslobodzujúcimi naše územie si dnes priblížili príslušníci veliteľstva 2. mechanizovanej brigády (2mb) a prieskumnej roty 2.mb počas návštevy duklianskeho priesmyku a vojenského historického múzea vo Svidníku v rámci spoločensko-vedného seminára.
Príslušníci veliteľstva najskôr navštívili vyhliadkovú vežu na Slovensko-poľskom hraničnom priechode Vyšný Komárnik tesne nad Pamätníkom 1. čs. armádneho zboru. Z výšky 49 metrov (223 schodov) obdivovali dukliansky priesmyk kde v roku 1944 prebehla karpatsko-duklianska operácia. Pán Ján Friček, lektor a sprievodca múzejného oddelenia vo Svidníku, zaujal všetkých zúčastnených svojím pútavým výkladom o priebehu operácie s mnohými faktickými detailami, ktoré v historických dokumentoch nájdeme len medzi riadkami. Keďže nám počasie prialo z veže sme mohli vidieť miesta kadiaľ tiahli vojská počas operácie i strategické body, o ktoré sa bojovalo. Jedným z nich bolo aj Údolie smrti, miesto kde bola v tom čase zem presiaknutá krvou padlých vojakov oboch strán, ako poznamenal pán Friček. Strategické rozhodnutia generálov spojeneckých aj nepriateľských vojsk počas tejto krvavej bitky, ktorá sa z 5 dní predĺžila na 80, priblížil pán Friček, ako keby bol sám účastníkom bojov.
Naša cesta ďalej pokračovala k pamätníku 1. čs. armádneho zboru s vojnovým cintorínom. Históriu jeho vzniku i okolnosti, za ktorých bol postavený nám priblížil vedúci múzejného oddelenia vo Svidníku osobne pán Mgr. Adrián LATTA. Cieľom našej cesty bolo však práve znovu otvorené múzeum vo Svidníku.
Rekonštruovanou expozíciou múzea nás opäť previedol pán Mgr. LATTA. Mali sme tu možnosť dozvedieť sa viac o našej vojenskej histórií z obdobia pred prvou svetovou vojnou až po ukončenie druhej svetovej vojny. Mnohých zaujali vystavené vojenské exponáty historickej bojovej techniky a zbraní. Veľmi zaujímavá bola aj výstava vojenských dobových uniforiem. Vo vitrínach boli uložené artefakty, od vojenských medailí či ocenení cez rôzne listiny a dokumenty, ale i osobné veci významných osobností vojenskej histórie.
V závere náčelník štábu brigády pplk. STAVROVSKÝ poďakoval vedúcemu historického múzea za čas, ktorý nám venoval i za poskytnuté informácie, ktoré mnohým z nás rozšírili historické obzory slovenského vojenstva, v ktorom je stále čo poznávať.